V sobotu 25/01/2025 večer o 22:30 bol Vladimír Kondratenko hosťom jedinečnej talkshow Nočné Mikrofórum na stanici Český rozhlas Dvojka. Rozhovor ponúkol pútavý pohľad na Vladimírovu cestu od prvých krokov v diamantovom priemysle až po súčasné výzvy, ktorým tento obchod a celé odvetvie čelia. Diskutovalo sa o tom, čo robí diamanty jedinečnými, o technologických inováciách aj o nutnosti neustáleho vzdelávania profesionálov v odbore.
O programe Nočné Mikrofórum
Nočné Mikrofórum je unikátna talkshow, ktorá prináša rozhovory plné inšpiratívnych životných príbehov, spomienok a aktuálnych postrehov. Moderátori sobotného vydania, tentoraz pripravovaného Martou Marinovou, pozývajú hostí z rôznych odborov, ktorých rozprávanie vás prinúti k zamysleniu, rozjímaniu a často vykúzli úsmev na tvári.
Vypočujte si celý rozhovor priamo na webe Českého rozhlasu:
Hosť: Vladimír Kondratenko, odborník na diamanty
Nočné Mikrofórum vzniklo vo februári 2011 a odvtedy sa stalo neoddeliteľnou súčasťou večerného vysielania. Každý deň ponúka poslucháčom chvíle pokoja a inšpirácie pred zaspaním.
Prepis programu:
Marta Marinová
Hosť: Vladimír Kondratenko
Marta: A začína nočné mikroforum, na ktorého počúvaní Vás víta Marta Marinová. Môj dnešný hosť sa absolútnou samozrejmosťou pohybuje v odbore, ktorý je pre väčšinu ľudí tak trochu za sklom, venuje sa veci, o ktorej sa hovorí, že je večná, je známkou luxusu a elegancia môže sa zdať aj nedosiahnuteľná, rozhodne je však výnimočná. Jedná sa o diamant a budeme sa o ňom rozprávať s medzinárodne uznávaným odborníkom Vladimírom Kondratenkom.
Marta: Vladimír, dobrý večer, vitajte.
Vladimír: Dobrý večer, ďakujem za pozvanie a dobrý večer vám aj poslucháčom.
Marta: Vy ste, stále ste mladý, ale s tými diamantmi ste začali ako vlastne chlapec. Ako to je možné, ako to mladému chlapcovi napadlo sa venovať takéto veci?
Vladimír: Napadlo ma to absolútne akoby náhodou a malo to taký ľahký príbeh, pretože už od 16 rokov alebo 17 rokov som premýšľal nad tým, ako naložiť s nejakými peniazmi, ktoré som vedel, že dostanem k 18 narodeninám. Nebola to nijako veľká čiastka, jednalo sa o nejakých 200 000 Sk a zhodu okolností som videl u niekoľkých mojich kamarátov, ktorí dostali podobnú čiastku od svojich rodičov k 18 narodeniu nám, že tie peniaze strašne rýchlo strácanie, strašne rýchlo roztočili za nezmysly.
Marta: Hej takto, aha.
Vladimír: A ja som si povedal, že toto ja nemôžem dopustiť, tak som začal premýšľať, čo by som si kúpil trvanlivého do čoho by som tie peniaze uložil a lákalo ma zlato, ale to viac ma potom začali lákať diamanty. Ale zjistil jsem, že nich nic nevím, takže poté, co jsem se o tom bavil se svým otcem, tak ten ten mi řekl, že bych se, že že je to zajímavé téma a že bych se v tom měl nějak zorientovat nejdříve, než vůbec nějaké peníze utratím a tím začala ta cesta, která mě v podstatě úplně nadchla a učím se, učím se v tom oboru novým věcem stále, stále i dnes.
Marta: Milí poslucháči, takto začala láska k diamantom u nášho dnešného hosťa a tým je Vladimír Kondratenko, môžem povedať, že gemológ?
Vladimír: gemológ je široký pojem a povedal by som skôr odborník na diamanty, pretože tá moja špecializácia je úzka v tom, že sa zaoberám iba diamantmi. Gemológ sa zaoberá ostatnými drahými kameňmi.
Marta: Dobrá, tak teda odborník na diamanty.
[Hudobná časť programu]
Marta: Milí poslucháči, ešte stále je tu pre vás nočné mikroforum, alebo vlastne začína, takmer, dá sa povedať a my sa rozprávame s Vladimírom Kondratenkom, odborníkom na diamanty, práve o tých diamantoch. A Vladimír, vy ste hovorili, že ste sa vlastne začal trošku vzdelávať, aby ste vedel, do čoho máte investovať, tak ako kde ste sa v tomto odbore vzdelávali?
Vladimír: Prvé kroky viedli na taký úplne úvodný gemologický, respektíve kurz hodnotenia diamantov, ktorý trval iba týždeň, bolo to v Londýne v Gem-a asociácii, ktorá sa práve zaoberá vzdelávaním v tomto odbore. Bol som tam o teraz neviem, či jarných, myslím, že to boli jarné prázdniny a to som ešte bol na strednej škole. Tam ma to veľmi nadchol ten odbor, zoznámil som sa tam s neskutočne rozličnou skupinou ľudí ktorí boli z celého sveta, tam dorazili na ten kurz, ja som tam bol najmladší v ten moment.
Ale bolo to v podstate zaujímavé, že sme tam všetci boli na začiatku tejto našej cesty hodnotenia diamantov keď si na to nie je spomeniem spätne, tak to boli naozaj, naozaj veľké začiatky a myslím, že som tomu začal tomu odboru rozumieť lepšie až o niekoľko rokov neskôr, najmä potom nasledovali ďalšie gemologické kurzy.
Tá prax v tom hodnotení tých diamantov je to, kedy skutočne máte možnosť aplikovať to, čo som sa naučil. Potom som sa veľakrát aj dnes sa teda vrátim k niektorým veciam, všetky tie učebnice stále mám, ono sa veľa vecí, teraz je to v takom dynamickom posune celé to odvetvie, takže veľa tých technologických postupov najmä v rámci identifikácie prírodných diamantov a ich odlíšenie od tých syntetických, tak to je, to je časť toho segmentu hodnotenia, ktorá je veľmi časť tohto segmentu hodnotenia, ktorá sa veľmi hodnotí.
Vladimír: Nič nové som nemusel sa učiť, to je asi skôr odbor, že sa musíte vlastne učiť, kým to budete robiť. Je to tak, ako v iných u iných drahých kameňov, tak u diamantov je mnoho úprav, teraz dnes teda aj mnoho syntetík na trhu. Je nutné vôbec teda na začiatku určiť, či ide vôbec o diamant, následne teda identifikovať, či je prírodný či syntetický, a potom, ak je prírodný, tak naďalej musíte určiť, či je nejakým spôsobom upravený alebo či je teda v tej podobe v akej vznikol v prírode.
Marta: Čo všetko musíte vlastne poznať, aké treba musíte mať diplomy alebo akou povesťou musíte oplývať, aby ste sa stali členom belgickej diamantovej burzy v Antverpách, ako sa to stalo vám už v 22 rokoch?
Vladimír: je to taká skôr prestížna záležitosť, než nutnosť. je to členstvo na diamantovej burze vám otvára dvere a je to určitou ukážkou toho, že v tom obore ste aktívni, venujete sa mu a je to tá záruka ako to povedať, aby to neznelo ako klišé, ale možno odbornosti, odbornosti, ale skôr z hľadiska toho biznisu ako z hľadiska hodnotenia diamantov. Mnoho mojich kamarátov, ktorí sú oveľa starší skúsenejší a sú v tom odbore v antverpách viac ako 30 rokov, tak pochopilo, že som veľký nadšenec do tých gemologických aspektov. Pretože ono to určenie, respektíve, keď sa snažíte, robiť skríning tých diamantov a určiť, ktoré sú na 100% prírodné a ktoré sú potencionálne syntetické alebo laboratórne vytvorené, tak tam nastáva u mnohých tých prístrojov mnoho takých akoby nejasných miest.
Vy dokážete napríklad na 100% určiť, že tento diamant je prírodný, ale potom keď robíte veľké množstvo najmä tých naozaj drobných, napríklad jednomilimetrových diamantov, tak tak vám na konci tej práce zostane zjednodušene povedané kôpka kameňov, ktoré jednoducho na prvý pohľad nie sú jasne identifikovateľné musíte ísť trošku viac do hĺbky, aby ste sa ich hádali.
Takže často mi telefonujú títo kamaráti, ktorí sú biznisovo oveľa ďalej, ale vedia, že ja sledujem tie posledné trendy a som tiež v kontakte s mnohými gemológmi z rôznych kútov sveta a sledujem tieto trendy.
Marta: Takže čo vlastne alebo kto rozhodlo o tom výsostnom postavení diamantov, má to nejakú históriu?
Vladimír: História vsaha prvé zmienky boli už teraz ľudia boli diamanty fascinovaní v podstate tisíce rokov už pred d00 rokmi bol aktívny obchod s diamantmi. V tom čase tie diamanty neboli opracované žiadnym spôsobom, boli v tej surovej forme a boli vnímané ako veľmi vzácne, pretože prírodné diamanty vzácne sú.
Následne teda em po veľmi dlhú dobu diamanty boli otázkou iba šľachty kráľovských rodín. ten zásadný zlom, kedy vôbec bolo možné, aby si Diamant zaobstaral bežný, bežný človek, tak nastal práve s tými, s objavmi nových nálezísk najmä teda v Južnej Afrike koncom 19. storočia.
Marta: Kde treba sú také najväčšie ložiská dneska na svete?
Vladimír: dnes sú tie ložiská v Kanade, v Afrike a veľké ložiská sú aj v Rusku, čo je v súčasnej dobe veľmi komplikované téma.
Marta: Napríklad sú objavujú sa aj nejaké nové, alebo naopak niektoré tradičné napríklad už sú vydolované?
Vladimír: Áno, jeden z tých veľmi známych dole, bol v Austrálii, volal sa Argile, a tam tá ťažba prebiehala od 70 rokov minulého storočia a bola ukončená teda približne pred piatimi rokmi. Ten baňa je uzavretý a je veľmi známy práve tým, že sa v ňom nachádzali ružové diamanty.
Marta: A sú to tie slávne ružové diamanty z bane Arguile, to je veľká vzácnosť, však?
Vladimír: Je to veľká vzácnosť, ale tá baňa mala neuveriteľne významný dopad na celé to odvetvie, pretože okrem toho, že sa tam nachádzali tie ružové, ktorý sa tam teda v realite v pomere k celkovému množstvu tých miliónov karátov diamantov, ktoré sa z toho dole ťažili každoročne, tak tých ružových bolo naozaj málo. Najviac však tých diamantov na množstvo bolo hnedých.
To sú to farba, ktorej sa dnes hovorí šampaň alebo koňák, toto je celkom zaujímavé, čo sa v tomto tom biznise opakovane dialo. Je to výraz, ktorý práve vymyslela ťažobná spoločnosť, ktorá vlastní, vlastnila tú baňu a zistili, že tam majú neuveriteľne veľké množstvo tých hnedých diamantov av tom čase to bolo viac-menej považované za akoby ani nie šperkársku kvalitu.
Tak oni tomu urobili ten marketing, že to sú šampaň koňák diamantmi, tie tmavo hnedé sú cognac, tie svetlejšie sú champagne a vytvorili v podstate ten trh a ten dopyt. Tie hnedé diamanty sú krásne, keď sa použijú v šperkoch av podstate toto sa im podarilo a dnes je to súčasť šperkárskeho priemyslu.
Marta: A cena vyletela?
Vladimír: Tá cena tých hnedých diamantov je nižšia, je nižšia ako u bielych, ale keď sa dizajnovo zakomponujem do šperku, tak sú nádherné stále je to stupeň 10 v stupnici tvrdosti.
Áno, samozrejme, ale možno ešte, ešte k tomu práve by som spomenul, že to množstvo tých hnedých diamantov, ktoré v tom čase baňa začala produkovať, bolo také veľké, že tie tradičné centrá brúsenia diamantov neboli svojimi kapacitami a tou ľudskou silou dostačujúce av podstate to spôsobilo vznik neuveriteľne veľkého odvetvia. ov argail tým hnedým a dnes je India absolútnym lídrom v brúsení diamantov v oblasti Gujarat v meste Surat, je okolo 1 milióna brusičov, a absolútne tí indickí brusiči prevzali, ako to povedať, sú teraz dominantné absolútne v tom v tom trhu brúsení.
[Hudobná časť]
Marta: A tým hosťom je Vladimír Kondratenko, odborník na diamanty. A my sme si hovorili o tom, že teraz úplnou špičkou v brusičstve je India. Ale India vlastne predtým bola aj zdrojom ťažby diamantov.
Vladimír: Áno, India má veľmi bohatú históriu a vzťah k drahým kameňom ako takým. je to dané tým, že sa tam pôvodne diamanty ťažili a práve od z Indie sa vozili cez často benátky do Európy a na západ. v Indii však už dnes nie sú žiadne aktívne diamantové bane.
Marta: A čím to je, že tam, že tam vzniklo toľko príležitostí pre tých brusičov, pretože tam musí byť tiež určite nejaké vzdelanie, iste sú tam prísne kritériá?
Vladimír: Ja mám veľa, mnoho kamarátov z Indie, bol som v Indii viackrát, oni sú strašne šikovní, veľmi inteligentní, strašne učenlivý, ambiciózny, tá krajina je na vzostupe. Tam keď som tam bol prvýkrát asi pred 13 rokmi, pozriem sa na to, ako to tam vyzerá dnes, tak je tam vidieť absolútne očividný posun vpred, snáď vo všetkých aspektoch.
Vzniklo to tam veľmi, veľmi organicky, veľmi a veľmi rýchlo z tých firiem, ktoré začínali naozaj ako oni pôvodne väčšina tých brusičov boli pôvodne farmármi. A je to taká ich súčasná nová trieda biznismenov a obchodníkov, ktorí sú veľmi hrdí na to, že v podstate sa dostali v tom rebríčku v tej Indii, ktorý, ktorá bola, ale môjho pochopenia, ako to v Indii teraz funguje, tak ten kastový systém už je by som riek ako dávno, alebo nechcem povedať úplne dávno, ale nechcem povedať úplne dávno, ale nechcem povedať úplne dávno.
Tak skôr tam je taká tá meritokracia, že ten človek si dokáže vybudovať to svoje postavenie tým, čo za ten svoj život dokáže nemusí sa úplne ako narodiť do nejakej bohatej rodiny a práve títo ehm títo ľudia z tejto oblasti, čo je zaujímavé, že tá oblasť toho Gudžarátu je veľmi ekonomicky významná práve z nej pochádza pôvodom aj súčasne.
Marta: Vladimír, ako vlastne vyzerá diamant, keď sa vyťaží, to predsa nie je tá krásna priezračná vec, ktorá vás oslní leskom?
Vladimír: ono záleží napríklad aluviálne máte tie typické osem hrany, 12 hrany, oni tvoria veľmi zaujímavé štruktúry, štruktúry na tom povrchu povrchu tých surových diamantov je veľmi typické, že tam máte také trojuholníčky a vždy sa priblíži akoby na mikroskopoch alebo pod lupou, tak vidíte, že , akoby na povrchu sú také štruktúry.
Marta: Možno ešte zaujímavé je, ako vôbec tie prírodné diamanty vznikajú alebo vznikali?
Vladimír: prírodné diamanty sa formujú veľmi dlho, takže prírodný diamant vzniká 1 až 3 milióny rokov, vôbec sa formuje a následne než sa dostane do tej hĺbky, z ktorej sa dá vyťažiť, tak to trvá ďalších v priemere, priemerný vek diamantov je 1 miliarda rokov. najmladšie diamanty, ktoré boli vyťažené aj určené ich vek sú 150 až 200 miliónov rokov staré, takže to sú tie najmladšie.
Z toho v podstate vyplýva tá tá hodnotnosť toho, to je asi už tá odpoveď na to, že vzácnosť, ale tá idea toho, že ten diamant je večný, pretože nám ukazuje, že v tej podobe, v ktorej ho teraz držíte v ruke, tak v tej podobe je viac ako 100 miliónov rokov.
Marta: To je úžasné. Keď sa hovorí o tej štruktúre, tak vlastne ten dobrý brusič, keď vlastne nič nepokazí, tak on len kopíruje trebárs tú štruktúru už toho kameňa?
Vladimír: Nie, nie, nie, nie, ten proces je dnes veľmi ako to povedať, high-tech. Tie surové diamanty sa skenujú, robia sa 3d modely, najskôr, keď je tam ešte, keď treba súčasťou tej horniny, ten Kimberlit je na tom diamante, akoby, keď nie je ešte úplne očistený, tak sa scannuje, kde kde končí ten kimberlit kde začína ten diamant, aby keď sa to oddeľuje, aby sa náhodou.
Potom sa tie diamanty röntgenujú, vytvorí sa komplexný 3D model, kde sú vo vnútri tie inklúzie, ktoré majú vplyv na v niektorých prípadoch aj vôbec pevnosť toho samotného kryštálu. No a potom ešte veľmi zaujímavá dôležitá vec je, že sa sleduje vnútorné pnutie v tom diamante, to sa často sleduje skríženými polarizačnými filtrami, kedy tam je to pnutie vyložene vidieť v tom diamante to je dôležité pre tých brusičov, pretože on by mohol prasknúť, on sa môžete diamant roztrieštiť.
Ja nie som brusič, takže túto časť poznám z teoretickej roviny, ale v podstate oni musia vedieť, kde tie vnútorné pnutia v tom diamante sú, aby dokázali vedieť, ako ten diamant rozdeliť, rozrezať. Predtým sa tie diamanty štiepali, dnes sa režú laserom.
Marta: Mhm.
Vladimír: Áno, to bola tá hlavná, jedna z tých hlavných technologických inovácií, ktorá tiež niekedy v 70 rokoch minulého storočia zásadným skokom zlepšila kvalitu toho brúsenia. Pretože dovtedy boli tí brusiči limitovaní tými rastovými líniami, pozdĺž ktorých ten diamant mohli štiepať.
Marta: Mhm, pretože nikdy sa z toho jedného surového diamantu nevybrúsi jeden vybrúsený, vždy ich je viac. Vy už ste vlastne hovoril o tom brúsení, o farbe, ako keď sa vám to potom už dostane do ruky, ako sa teda vlastne hodnotí diamant, podľa čoho alebo aké všetky kritériá tam sú?
Vladimír: Tie základné, o ktorý sa dočítate, sú tie 4 c, to sú 4c, pretože v angličtine máte karat, teda hmotnosť karaty. Zaujímavé je, že v angličtine je karat ako jednotka hmotnosti sc, zatiaľ čo karaty ako rizos zlata je sk, v češtine to je teda obojíska.
Následne druhým je čistota clarity, to je množstvo viditeľných inklúzií či charakteristík v tom diamante, ktoré sú viditeľne negatívne ovplyvňujú tú krásu toho diamantu. Možno je zle, že som povedal negatívne, sú to v podstate charakteristiky čistoty, pretože máte inklúzie, ktoré sú veľmi krásne, veľmi zaujímavé a tie inklúzie tiež môžu indikovať, indikovať, rozhodne nie byť smerodajným, že sa jedná o prírodný diamant, či syntetický.
A potom máte farbu color, tá je trošku komplikovanejšia, pretože máte škálu bielych bezfarebných diamantov, d až z, kedy d je najvyššia farba, teda absencia farby, že sú bezfarebné tie diamanty, zs tým, že to je nádych do žlta alebo do hneda, takže čím bližšie ste k tomu z, tak tým je silnejšie ten to kvalita brúsu.
Marta: Diamanty a Vladimír, ja viem, že vy sa veľmi špecializujete práve na to posudzovanie diamantov, tú identifikáciu a, že vlastne veľmi treba šírite osvetu v tom, ako ich rozpoznať a ako rozoznávať tie syntetické diamanty. Odkiaľ vlastne prišla myšlienka vytvárať syntetické diamanty, čiže, ako som sa dočítala lab-grown?
Vladimír: Áno, áno, tak ten správny gemologický názov ktorý sa dnes už toľko nepoužíva v tom obchode alebo biznise, ten správny je syntetické diamanty, ten bežný je lab-grown alebo laboratórne vytvorené diamanty. Je zaujímavé, mnoho mnoho ľudí, keď sa o tom dozvie, tak majú taký pocit, že to je niečo nové, že to je nejaká novinka, ono to v podstate nového nič nie je. A vždy tí klienti diamanty kupovali, pretože ho kupovali u niekoho, komu dôverujú, kde majú istotu, že je to prírodné, ideálne podložené renomovanými certifikátom, ideálne GIA.
Vladimír: Prvý diamant bol syntetizovaný v roku 1954 v USA a bolo to metódou vysokého tlaku a vysokej teploty.
Dnes už sú dve tie metódy, jedna je úplne odlišná od tej, ako tie diamanty vznikajú v prírode, to je CVD, chemical vapor deposition, prirastanie z plynnej zmesi a stále sa vyrábajú tie diamanty aj tou metódou vysoký tlak, vysoká teplota. To je práve veľmi zaujímavé, pretože ako prírodné diamanty, tak syntetické majú rozdielne vlastnosti v určitých aspektoch, ale to sú drobné nuansy, skôr ako že reagujú inak na ultrafialové žiarenie, inak majú rovnakú tvrdosť, rovnaké optické parametre, vlastnosti voľným okom bez lupy sú nerozoznateľné.
Čo práve spôsobuje dnes na tom trhu taký ako zmätok a obavu z toho, že keď si niekto kúpi ten prírodný diamant, tak ho nedokáže odlíšiť toho syntetického. Ona tá realita je taká, že sa toho zase toľko z môjho hľadiska nemení, pretože na vzdialenosť jedného metra v podstate nespoznáte kvalitnú kubickú zirkóniu od diamantov, najmä ak je to v šperku a ten šperk tak máte na ruke, ja neviem, týždeň, nebol nejako špeciálne vyčistený, tak to nie je tak jednoduché identifikovať.
Marta: Mhm, áno. Ale ten syntetický diamant má predpokladám úplne inú hodnotu alebo iné ocenenie, než ten prírodný?
Vladimír: Áno, áno, je to tak, z logiky veci. to bolo jasné od začiatku.
Vladimír: Faktom je, že ten ja keď som začínal, keď som bol na tom, keď som bol na kurze gia, tekvica hodnotenia diamantov, tak nám tam ukazovali, to je tá najvyššia certifikačná organizácia alebo inštitúcia, je to gemologická inštitúcia, gia, gemological institute of America, ktorá vznikla ako nezisková organizácia, dodnes je nezisková transparentnosti alebo zabezpečovať transparentnosť v tomto segmente, nielen tu segmentu diamantov, ale celkovo drahých kameňov aj perály boli z bola založená v 30 rokoch minulého storočia av 50 rokoch minulého storočia práve gia prišla s tým, že štandardizovala systém hodnotenia diamantov.
To je zaujímavé, pretože pred 100 rokmi, keď si chceli obchodné, keď si chcel obchodník z New Yorku kúpiť diamant od obchodníka z Chicaga, tak sa po telefóne veľmi nedohodli, pretože nebol jednotný benchmark alebo štandard na alebo jazyk na základe ktorého by sa mohli dohodnúť. Boli rôzne hodnotenia, ale gia videla, že jednoducho to nejako nezodpovedá, tak urobili štandard, hodnotenie čistoty, Flawless, FL až I3, farba D až Z.
K tomu urobili sety master kameňov, to znamená, že je master kameň d farbu, e farbu, f farbu, a je to štandard, je to univerzálny jazyk dnes toho odvetvia, kedy vy zdvihnete telefón a bavíte sa s človekom v Antverpách alebo v New Yorku a viete o čom sa bavíte.
Problémom však je, že potom v 70 rokoch, začali vznikať ďalšie gemologické laboratóriá, zamerané práve najmä na hodnotenie diamantov a ich certifikáciu av podstate všetky prevzali tú nomenklatúru, ten jazyk, ktorý GIA šperkárskemu odvetviu v podstate darovala, ale s tým jazykom sa spájajú práve tie štandardy, ale tie ostatné gemologické laboratóriá.
Takže častým problémom je, že niekto porovnáva iba nie ten samotný kameň, ale iba hodnotenie na papieri, na certifikáte, čo je v pohode, keď porovnáva GI certifikát s gi certifikátom, aj tam sú teda drobné rozdiely, každý diamant je unikátny, ale keď porovnávate gia, certifikovaný diamant s HRD certifikovaným diamantom nedajbože.
Marta: Mhm.
Vladimír: Je to v podstate iná merná jednotka, tie gemologické laboratóriá sa ani nijako netají tým, že majú svoje vlastné štandardy, aj keď používajú rovnaké názvoslovie rovnakú nomenklatúru, čo môže byť pre mnoho zákazníkov alebo záujemcov zo začiatku trošku mätúce.
Marta: Keď sa teraz dostávajú na trh tie syntetické diamanty, tak je tam treba nejaký je tam nejaká argumentácia, že to je ekologickejšie, že to je etickejšie?
Vladimír: Je to tak, je tam niekoľko paradoxov, ten prvý paradox je, že to je etickejšie, mnoho, mnoho tých je, je, je to v poslednej dobe taká téma, ktorá akoby fascinuje podľa mňa novinárov a potom aj zákazníkov, že že si to radi prečítajú, že koniec krvavých diamantov, je tu etickejšia ekologickejšia.
Ale tá realita nie je nikdy taká jednoznačná a jednoduchá, pretože čo to sú krvavé diamanty? Konfliktné diamanty, čiže krvavé diamanty boli najmä spojené s konfliktom v Sierra Leone v polovici alebo po polovici 90. rokov, ktorý už dnes neprebieha, jo, zjednodušene povedané s výnimkou Zimbabwe z Afriky žiadne konfliktné diamanty v súčasnej dobe nepochádzajú. Ak môžeme povedať, že odniekiaľ pochádzajú konfliktné diamanty, tak ja osobne by som povedal, že to bude iba z Ruskej federácie.
Marta: Mhm.
Vladimír: Ale takže mnoho tých argumentov je, nebudeme tu Afriku vykorisťovať, aby sme ju nebudeme vykorisťovať tým, že si budu kupovať diamanty, lenže to je také zjednodušenie, kedy keď oni vykresľujú ten biznis s tými prírodnými diamantmi, ako keby sme boli v dobách kolonializmu. Samozrejme, že v dobách kolonializmu sa veľmi neeticky z afrického kontinentu plundrovali všetky suroviny a nie iba diamanty, a rovnako tak ako dnes je tam legitímna ťažba iných nerastných produktov.
Marta: Tak a je to asi zdroj obživy celej tej krajiny?
Vladimír: Presne tak, napríklad Botswana e ja som bol pred asi dvoma mesiacmi na konferencii v Antverpách, kde bol hlavným hosťom prezident Botswany to je krajina, ktorá vstupovala do svojej nezávislosti ako jedna z najchudobnejších dnes jednou z najbohatších práve 80% ich HDP pochádza z ťažby a predaja diamantov tu je veľmi dobre infraštruktúru, budujú nemocnice, budujú jednoducho školstvo a má to konkrétny vplyv na tie lokálne komunity.
Vladimír: No a potom príde predajca, ktorý vám marketingovo začne tvrdiť, tie diamanty z Afriky sú zlé krvavé, nepovie nikdy žiadny konkrétny príklad ničoho, pretože taký nie je. Často sa dočítam na instagrame absurdných prázdnych výrazov ako až 45% zamestnancov v diamantovom priemysle na v Afrike sú deti a teraz je tam fotka detí, ako niečo ťaží, to to je to je jednoducho nonsens, nie je tam uvedený zdroj, nie je tam uvedený, kde, čo, ako.
Áno, taká móda, áno, ale tá realita je potom iná, my kúpte si náš syntetický diamant a tým teda nebudeme, nebudeme využívať tú Afriku, ale čo sa stane, vy si kúpite ten syntetický diamant, ktorý je vyrobený v Číne alebo v Indii av podstate zaistíte, že tá Afrika neuvidí jediný dolár z toho vášho nákupu diamant.
Martin Rapaport, čo je hlavný analytik tohto odvetvia má má veľmi zaujímavú tézu, ktorá ma zaujala a práve hovorí, že diamanty sú tu má, ja si pamätám taký citát, boh dal diamanty tým najchudobnejším ľuďom na svete a zároveň vzbudil túžbu po nich u tých najbohatších svetov a lepšom svetle.
Marta: A pokiaľ ide napríklad o ten ekologický aspekt, tak to už sa tiež značne treba vylepšilo?
Vladimír: Ekologický aspekt je veľmi dôležitý a takto, nie je na syntetických alebo lab-grown diamantoch nič zlé, aby to zase nevyznelo, že ten produkt nejako pre mňa to je absolútne fascinujúce. Ja ja som bol, keď som práve prvýkrát videl tie syntetické ten som z toho bol úplne nadšený aa hrozne ma to láka akoby vôbec čo nám to môže priniesť do budúcnosti najmä z hľadiska IT technológií, pretože to je ten ťahúň toho rozvoja.
Napríklad Amazon urobil projekt, kedy chcú používať diamant na spojenie svojich dátových centier, takže takže to bude mať mnoho aplikácií práve v tom technologickom priemysle. Je to skvelý produkt, keď chcete mať nádherný šperk s nádherným kameňom, ale viete, že to je v podstate ako fashion jewellery, áno, že to tú hodnotu nemá, pretože z tých diamantov sa môže vyrobiť nekonečné množstvo.
Marta: Mhm.
Vladimír: A je práve veľmi zaujímavé, že mnoho ľudí vám povie, že kúpte si to, pretože to je ekologickejšie. Aby sa dal ten syntetický diamant nazvať ekologickým, tak musí preukázateľne tá energia použitá na jeho výrobu byť z obnoviteľných zdrojov.
Marta: Hm.
Vladimír: ja by som povedal, že to je veľmi ťažké toto urobiť a iba veľmi, ale veľmi malý zlomok, povedal by som v jednotkách percent tých výrobcov je schopné, alebo to naozaj je schopné zafinancovať tak, aby mali tie obnoviteľné zdroje, inak väčšina z nich sa vyrába v Číne, kde je väčšina tej elektriny zo spaľovania uhlia.
Marta: Tak to ste sa milí poslucháči dozvedeli o syntetických diamantoch od nášho dnešného hosťa a tým je Vladimír Kondratenko.
[Hudobná časť programu]
Marta: Milí poslucháči, je tu nočné mikroforum, my sa dnes rozprávame s Vladimírom Kondratenkom, odborníkom na diamanty. Aký majú napríklad vplyv, pretože nejde iba o krásu kameňov, je to aj obchod, aký majú vplyv na trh s tými prírodnými diamantmi?
Vladimír: Trh prírodných diamantov zaznamenal veľmi náročné obdobie v posledných dvoch rokoch, ceny prírodných diamantov klesali a je to práve tým, že sa na trh dostalo mnoho tých syntetických diamantov, ale som presvedčený, že ten trh je v bode zlomu, kedy sa práve to rozdelí na tie dva segmenty. Dnes je ten cenový rozdiel taký markantný, že už je evidentné, že sa jedná o absolútne iný produkt.
Marta: Hm.
Vladimír: Ja nad tým veľa premýšľam a mňa to až prekvapilo, ako to v podstate ten trh vníma, pretože keď som nad tým premýšľal už pred 10, 7, 5 rokmi, aký to bude mať dopad, tak som si myslel, že tu bude isté očakávanie toho, čo sa stane a keď to bude mať vplyv, ované perly v 20 rokoch minulého storočia, alebo čo sa stalo, keď sa objavili syntetické varianty rubínov a zafírov a potom aj syntetické varianty smaragdov.
Tak dnes ako zamyslenie, ja som presvedčený, že to bude podobné ako u tých rubínov zafírov, pretože tam klesol dopyt po tých málo kvalitných rubínoch zafíroch, zatiaľ čo tá cena tých vysoko kvalitných rubínov zafírov, tá tá stále rastie. U tých diamantov tomu podľa mňa bude už vidieť tá najväčšia konkurencia, ktorú prírodné diamanty majú ich práve v tých nízkych kvalitách.
Marta: A vy ste povedali pri pesničke, poslucháči to nevedia krásnu vetu, že na tých pravých je najkrajšie to, že držíte v ruke naozaj veľký kus histórie, ktorá trvala aj stovky miliónov rokov. Aké všetky farby príroda prepožičala pravým diamantom?
Vladimír: Diamanty sa nachádzajú alebo môžu nájsť viac-menej vo všetkých farbách spektra. Je to taká často zabudnutá vec, že bežný človek, ktorý má predstavu diamantov, tak si myslí, že je biely, bezfarebný, ale práve tie najvzácnejšie sú tie farebné. medzi tie úplne najvzácnejšie patria červené a modré diamanty.
Zaujímavé je aj to, čo to farbu spôsobuje. napríklad žltá farba je spôsobená prímesou dusíka v tom v tej kryštalickej mriežke toho diamantu, zatiaľ čo zase modrá farba je spôsobená prímesou bóru.
Marta: Mhm.
Vladimír: u tej červenej farby, tam je to, tam je, tam je to spôsobené skôr vnútorným pnutím v tom kameni. práve tie atraktívne, ono potom má to je vždy stupne, tam tá škála toho hodnotenia je úplne iná, je to hodnotenie na základe sýtosti, tónov, takže môžete mať napríklad tmavo žlté, tie nie sú zas tak také atraktívne vizuálne, takže sú lacnejšie, ale tie najatraktívnejšie sú také napríklad kanárikovo žlté, vivid ye
Marta: Vy ste nás zaviedli dnes Vladimíra do úplne iného sveta. Milí poslucháči, naším dnešným hosťom bol Vladimír Kondratenko, odborník na Diamanty, ja vám prajem veľa úspechov vo vašej práci, nech vám vydrží to evidentné nadšenie.
